Realita bez hraníc

Wtf? Alebo z čoho ma bolí head?

2007-09-25T19:31:00.000+02:00

Po dlhej dobe som doma keď ma chytá nutkanie niečo robiť.. lenže nie je s kým.. a tak som sa rozhodla napísať nejaký post na blog.. z dnešného dňa ma bolí head tak sa mi moc nechce čítať,

po pravde mám náladu na nejakú úprimnú uvoľnenú zábavu (a nemám tým na mysli chlastanie :D), pri ktorej by som na tú bolesť hlavy zabudla.. Je to haluz, keď sa zrazu len tak človek po dlhej dobe nekončiacich aktivít zasekne a uvedomí si, že zrazu akoby ostal sám.. a ešte navyše vždy je to v taký day, keď zrovna vonku nie je najkrajšie a všetko sa zdá byť divné a iné ako inokedy, akoby sa všetko navôkol nejak divne zbláznilo (alebo je to také vždy, len sa na to vtedy viac sústredím) až nakoniec ma napadne aj myšlienka, či nejak len nepreplo mne.. ale tak tú možnosť zatiaľ vylučujem :)

Ale fakt som sa dnes asi polhodinku cítila akoby som sedela v blázninci.. Bola som totiž pozrieť lokál lebo sa mi ešte nechcelo ísť domov a mala som nádej, že tam stretnem niekoho známeho.. Nikoho známeho som však nestretla,
tak som si teda sadla sama na jedno pifko a chcela som si chvíľku čítať, že možno niekto zmení názor a nakoniec zamieri von.. Zrazu som si uvedomila, že ma niečo príšerne irituje! Bola to
hudba, vypeckované tuctové nechutné sračky sa priam valili zo starého CD prehrávača,
kt nejaký obetavec doniesol do lokálu! Snažila som sa na to nesústrediť ale nedalo sa! Vlastne z toho ma po celom dni rozbolela hlava!!!Zrazu sa mi zdalo akoby to už nebol
lokál ako sme ho poznali my, ešte pred 3-4rokmi, keď sme tam začali chodievať.. A vlastne ani nebol..

Začala som sa pozerať okolo seba.. Ehm.. Nad barom je spravená pavučina na ktorej sedí
plyšový pavúčik, to je vlastne asi najnormálnejšia vec, kt som si všimla.. Ešte vlastne na bare visí "záchranné koleso" (také tie červeno-biele, kt bývali na lodiach) s menom lokálu.. to ešte so zavretými očamiprežijem :D ..po celom strape sa ťahajú laná.. tie tam visia z dôvodu
predošlých akcií (totiž každý mesiac tam má byť nejaká akcia "párty+drink"..), ktoré sú
omotané krepovým papierom a sú na nich krepové fialové kvetinky.. grc.. Tento mesiac chcela vedúca + nejakí ľudia usporiadať akciu, kt by mala byť na štýl batcave.. (na to som sa ohromne tešila a naša skupinka to tam ešte mala naaranžovať..)

Lenže nejaký nedočkavci, kt si asi myslia, že robia párty pre detičky sa tam už asi snažili spraviť "batcave" atmosféru.. vlastne preto aj ten pavúčik.. :D ale aby to nebolo málo, všade visia PLACHTOVÝ BIELY "DUŠÍKOVIA".. nado mnou visela bábka bosorky.. na okne je metla.. a na pár miestach je vidno plyšových netopierikov.. začala som chápať dôvod, prečo sa cítim ako v blázninci (alebo v detskom kútiku).. ale to ešte nie je všetko.. pri mne je nástenka s fotkami
ľudí z lokálu.. je tam aj naša photo.. lenže tú teraz nieje vidno, lebo na nástanke je gigantická kartónová fialová striga.. a aby som sa ešte uistila, že zrazu popíjam pivo v neskutočne ******** priestore.. namiesto obrazov dalího je teraz na strene obraz pridrbaného šaša, kt sa ko**tsky usmieva a žongluje!!! Moje zhrozenie ukončila bitka dvoch ožranov z lokálu a rev
temperamentnej časníčky.. Exla som zbytok piva.. Koniec.. Zaplatila som.. V mojej hlave ani len neprebehla myšlienku ostať tam čo i len o sekundu dlhšie.. Shit, všetko bolo vlastne dokonale zbláznené..

A čo je haluz, ako som to dopísala tak ma prestala bolieť head.. a navyše zavovala mi aj Shanea a ideme niekde na vínko.. a určite nie do lokálu :D

..ehm, jediná vec, čo ma ešte v tomto momente irituje.. PREČO SA MI TO TAK OTRASNE ZOBRAZUJE??? za odpoveď vopred ďakujem..

.. In Prague with MM ..

2007-06-20T19:32:00.000+02:00

13.6.2007 T-Mobile Aréna, Praha, Holešovice.. 20:00.. Marilyn Manson..

Deň, na ktorý nikdy v živote nezabudnem.. Fenomenálny a geniálne emotívny zážitok..

Začnem tam.. kde Sly Boots prestal na svojej Chaotickej svini (link tu).. Pri tých správnych dverách sme čakali úmornú polhodinu v mase ľudí, s ktorou sme strávili aj zvyšok koncertu.. Samozrejme, najskôr otvorili ešte aj iné dvere než tie pred ktorými sme čakali.. tie otvorili 3tie.. potom nastal beh ako o život.. a vydobili sme si miesto aspoň v tom 2-3 rade.. nebol to náš vysnívaný prvý rad, ale aj tak lepšie ako nič..

Nikto nevedel kto bude predkapela.. Zhaslo svetlo.. Rozostrela sa opona a svetlo sa namierilo na niečo ČERVENÉ MONŠTRUÓZNE S TRBLIETAVOU ČERVENOU MASKOU z ktorej trčali niečo ako PAROHY!!! Travesti show? To by bolo ešte OK..

Bola to česká kapela BANANA.. a neveriaco sme čumeli na Vladivojnu La Chiu (umelecký pseudonym).. ktorej preafektovaný spev bol každým songom viacmenej rovnaký, k tomu si chytala svoje umelé vlady&iné partie tela a robila baleťácke výkopy.. zavŕšila to imitáciou - "hrou" na dialničnom stĺpiku.. čakala som všetko.. myslela som, že mám dokonca vidiny (pred predkapelou som totiž odpadla kvôli nedostatku kyslíka).. ale toto nie.. dav najviac burácal keď konečne vypadli z pódia.. My samozrejme s ním :D

Potom.. pódium zastrela opona s logom Eat me, Drink me.. A začalo to byť v dave ako v mlynčeku na mäso.. Po asi 45min.. zhaslo svetlo.. zasvietili sa červené reflektory za oponou a červené MM tieň zmenil na čierne.. koncert začal geniálnym introm, sláčiky&piano.. dokonalá gradácia.. "6AM Christmas morning.." padla opona a zo svetla reflektorov sa vynoril samotný Manson.. to sú situacie, keď sa nedá ani uveriť, že zrazu niekto koho texty, hudbu, umenie pomaly hltáš dušou, je prítomný v tej istej miestnosti ako ty.. a navyše možno tak 10m od teba..

Koncert bol.. ako som už spomínala, neopísateľne geniálny.. Trval skoro 2hod.. okrem songov z Eat me,Drink me odzneli aj klasiky ako Sweet Dreams, Rock is Dead, Beautiful People, Fight Song, Irresponcible Hate Anthem, Tainted Love.. a čo málokto čakal Great Big White World! Namám k tomu viac čo dodať..

Malá photo galérka (fotky bohužial iba z mobilu):

Prazákon univerza??? časť 1.

2006-10-31T13:10:00.000+01:00

Keď sa učenia o geometrii využívajú na objasňovanie starodávnej pravdy, že život vyvíja z toho istého základu – inteligentnej sily, ktorú niektorí nazývajú „Boh“, toto učenie sa volá Posvätná geometria. Je to veľmi stará a vyspelá znalosť, ktorá bola udržovaná posvätnou starovekými civilizáciami. Vo veľa krajinách to bola znalosť považovaná za tajnú a známa len veľkňazom starodávnych mystických škôl a kultúr a bolo o nej zakázané hovoriť na verejnosti. Je to znalosť, ktorá má obrovský dopad na povedomie a evolúciu ľudstva. Tak mocná znalosť ponúka obrovskú moc a kontrolu. V niektorých krajinách, keď niekoho pristihli rozoberať túto tajnú vedomosť, odsúdili by ho na smrť alebo na ťažké mučenie. Ale dnes sa už veci vyvíjajú úplne inak, dnes môžeme nájsť veľa kníh o Posvätnej geometrii v knižniciach a kníhkupectvách. Posvätná geometria sa často objavovala v televízii, filmoch, dokumentoch o tých čo ju používali, ľudia ako Leonardo da Vinci, Michelangelo, Einstein, Tesla a pri niektorých objavoch kvantovej fyziky.

Čo to teda je? Tak, v podstate, posvätná geometria je „jazykom univerza“. Aj keď niektorí stále vedia, že matematika je univerzálny jazyk – ani ona to nedokáže tak dokonale popísať. Posvätná geometria je všetko čo sa dá vedieť a skúsiť, okolo človeka a dokonca aj v jeho vnútri, každý moment jeho života.

Najvyššia forma Posvätnej geometrie je schéma alebo štruktúra zvaná „Kvet Života“, tiež známa pod názvami „Jazyk ticha“ alebo „Jazyk svetla“, taktiež „Jazyk Boha“. Ak je posvätná geometria jazyk univerza, kvet života je potom abeceda z ktorej sa celý jazyk vytvoril. Kvet Života je multidimenzionálna forma alebo matrica, ktorú je ťažké vizuálne si predstaviť. Použitím určitého moderného 3D softvéru sa dá skonštruovať aj 3D, aj keď oveľa jednoduchšie môže byť zakreslená 2D použitím kružidla. Kvet Života je doslova základ celého multi- dimenzionálneho univerza. Je známy aj ako „creation pattern“ čiže „stvoriteľská schéma“, všetko bez výnimky je z neho stvorené a pochádza z neho. V jeho proporciách zachytáva každý aspekt života, každú jednu matematickú formulu, každý fyzikálny zákon, dokonca muzikálnu harmóniu, geometriu všetkého žijúceho, každý atóm a molekulu, každý dimenziálny level, všetko vnútri univerza.

"Kvet života" - stvoriteľská schéma alebo matrica...

"Kvet života" - Symbol.

Takže, posvätná geometria je poznanie ktoré vypĺňa medzeru medzi vedou a spiritualitou, pretože je to „veda“, ktorá dokazuje existenciu niečoho, čo sa nazýva „Boh“ alebo „Duch“, existenciu univerzálneho plánu. Je to náuka, ktorá nám ukazuje, aj cez myseľ aj cez pocity, že VŠETOK život je JEDNO a pochádza z toho istého zdroja. Na hĺbkovú štúdiu štruktúry Kvetu Života znamená otvoriť okno neohraničeným možnostiam a pochopeniu celého univerza. Keď sa tak stane, vaše vedomie sa rozvinie na ďalšiu hladinu pochopenia.

Znalosť tejto „stvoriteľskej schémy“ bola tiež zakódovaná na 2D symbol starovekými civilizáciami aby ukázala poznanie tejto schémy bez vyzradenia všetkých tajných schém nezasvätencom. Tento „symbol“ schémy Kvetu Života spolu so samotnou stvoriteľskou schémou, ako aj ostatnými posvätnými geometrickými symbolmi obsiahnutými vnútri schémy, sa našiel vo všetkých krajinách na svete, v starých a prastarých chrámoch, archeologických náleziskách, skriptách, textoch a v náboženských knihách. Nikto nevie s určitosťou povedať aký starý je tento symbol našej planéty, aj keď vedecky môžeme povedať, že jeho minimálny vek siaha do roku okolo 10,500 p. n. l. Mnohí veria, že je omnoho starší ako môžeme vedecky dokázať, a že toto poznanie je vo všetkom čo vieme, že existuje. Niektoré príklady kde sa našiel symbol Kvetu Života a ostatnej geometrie obsiahnutej v KŽ ( schéma genézy, semeno života, ovocie života, stromu života, metatronovej kocky, platonických telies) : v strede chrámu Osiris v Abydos v Egypte, Masada Izrael, hora Sinaj, veľa chrámov v Anglicku, Škótsku, Walese, Írsku, Japonsku, Číne, Tibete a Indii.
Študovaním architektúry starovekých chrámov a posvätných nálezísk po celom svete, môžeme tiež nájsť rozsiahlu znalosť geometrie Kvetu Života v nákresoch a architektúre týchto stavieb.

Fakt, že táto náuka je zakódovaná vo všetkých náboženstvách a kultúrach na celej zemeguli, nám ukazuje, že v nejakom bode v dávnej minulosti, posvätná znalosť Kvetu Života bola všeobecne chápaná všetkými kultúrami a bola vždy niečo čo ich zjednocovalo.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE :)

A ešte malá obrázková galéria:

Vyobrazenie "Kvetu života" v chráme v Osirise..

Da Vinciho štúdie "Kvetu života"..

Túžba po láske???

2006-10-16T10:03:00.000+02:00

Ako už viackrát spomínané, láska je niečo po čom túži skoro každý človek, je to prirodzené, aby človek túžil po láske.

Čo sa však stáva, keď sa vyskytne jej nedostatok, ale existuje láska nešťastná, nenaplnená,zúfalá? Čím sa kompenzuje jej nedostatok?

(Vychádzam s autoanalýzy a z debát s Marylis a problematiku len zľahka načrtnem)
... "príležitostné užívanie", čo to? Nie je práve ono tou kompenzáciou? Pocitom, že pradsa len existuje niekto, kto má o mňa záujem (aj keď vôbec nemusí ísť o city..), chvíľkové šťastie, klamlivá láska na jednu alebo viacero nocí. Prečo potom tá prázdnota? Prečo potom tá zmätenosť?

Áno, samozrejme existuje aj prirodzená sexualita, keď človek rozmýšla iba nad vlastným uspokojením a kde vôbec nejde o city, ale nemôžu tie ostatné "úlety" spôsobovať práve nešťastie z lásky, sklamania? Alebo pocit, že čím viacej zo seba odovzdám, tým viacej sa mi vráti? Hmmm...

Možno by sa to dalo vysvetliť aj z biologického hľadiska, telesnou chémiou... o tom skúsim zistiť niečo viacej, skúsim v ďalšom poste.

Na záver jedna moja minuloročná báseň:

Som len obyčajný človek,zúfalo hľadajúc lásku
Šťastie,ktoré by zaplnilo jeho prázdnotu...
Hľadajúc pocit,pre ktorý by bol schopný život dať,ktorý život dáva
So srdcom na dlani
Túľajúc sa po svete a hľadajúc teplú náruč
Nájde však iba občas nejakú hladnú ruku...
Letmý dotyk,jazyk...
Ilúzia lásky,ktorá dušu poteší
No na druhý deň len slzy tečú
A ostane len planá nádej a samota...
Všetko sa opakuje...
Človek hľadá ďalej,možno raz nájde...
Splynutie duší...Večnosť...Zmysel života

2006-10-04T22:27:00.000+02:00

"Láska je ako motýľ. Čím viac sa
zaženieš, tým viac ti uniká, ale keď ho
necháš volne lietať, sadne na teba, keď
to najmenej čakáš..."

Salvador Dalí

Trápne testíky...

2006-09-20T00:56:00.000+02:00

Ehm, čo sa dá robiť na nete, keď človeka nič nenapadá, namotávať sa na netové testy, samozrejme som uverila iba tým, čo sa mi páčili, asi ako keždý :D heh...
(by the way, je to umenie dlhú dobu nič nenapísať a potom sem hodiť toto, heh)
Tu sú výsledky:

Your Birth Month is May

Unique and creative, you seek your own path in life.

You love change and are able to adapt to any situation.

Your soul reflects: Sweetness, joy, and a complete life.

Your gemstone: Emerald

Your flower: Lily of the Valley

Your colors: Yellow, red, and green

What Does Your Birth Month Mean?

You Are A Poplar Tree

People tend to look up to you, and it's a bit lonely at the top.

Inside, you are not always self confident, but you show great courage.

Mature and organized, you are reliable in any situation.

You tend to have an artistic or philosophical outlook on life.

You are very choosy in love and take partnership seriously.

What's Your Celtic Horoscope?

You Are 4: The Individualist

You are sensitive and intuitive, with others and yourself.

You are creative and dreamy... plus dramatic and unpredictable.

You're emotionally honest, real, and easily hurt.

Totally expressive, others always know exactly how you feel.

What Number Are You?

Your Brain is 47% Female, 53% Male

Your brain is a healthy mix of male and female

You are both sensitive and savvy

Rational and reasonable, you tend to keep level headed

But you also tend to wear your heart on your sleeve

What Gender Is Your Brain?

You Should Be a Musician

You have a rare combinations of talents: an ear for music, nimble fingers, and the willpower to practice.

You could master almost any instrument you choose to play (if you haven't already!)

What Sort of Artist Should You Be?

NO VŠAK JE TO VŠETKO PRAVDA??? :D

Matrix, časť I.

2006-07-05T15:01:00.000+02:00

Ospravedlňujem sa vopred, toto je ťažká téma na písanie, takže je doť možné, že nespomieniem a nesformulujem všetko, čo by som chcela.

Nudný film s prepracovanými bojovými scénami? Hmmm, može byť... Ale kto sa pozrie bližšie, zistí, že ľudia, ktorí jemu robili scenár chceli aj niečo povedať. Vyjadriť tú hranicu medzi ponúknutým obrazom a skutočnosťou. Ako ľudia chodia vo fiktívnej realite bez toho aby si neuvedomovali, čo to znamená byť človekom, to že treba rozvýjať aj svoje duchovné a rozumové schopnosti. To, že človek v skutočnosti dokáže oveľa viac, len musí na sebe pracovať.

Krásne tam bola ukázaná aj tá možnosť voľby, čo človek má pri hľadaní pravdy a to, že keď ju už vie, radšej si chce zvoliť fikciu, lebo mu tá pravda nevyhovuje, je totiž ťažké sa s ňou niekedy vyrovnať. A aby sa nestalo, že človek bude otrokom mechanizmov, a to že ľudský mozog dokáže byť silnejší a rýchlejší ako ktorýkoľvek dokonalý mechanizmus a systém, áno je to pravda, mechanizmus predsa nemá dušu.

V tejto dobe je napríklad namiesto duchovného hľadania ponúknutý materiál a kapitál. Človek je tvor fyzický aj duchovný. Keď nerozvíja svoje vnútro, skôr či neskôr bude cítiť určitú prázdnotu a zvykne si ju vynahraďovať materiálom, kapitálom alebo aj telestosťou, stáva sa konzumentom. Prečo by sa inak taktisto pridávalo toľko ľudí k sektám? Hľadajú predsa niečo, okrem pochopenia hľadajú aj vnútorné uspokojenie. Tak ako sa treba starať o telo, treba s starať aj o dušu. A v tom sa práve dá nájsť aj tá rovnosť ľudí, lebo duševný potenciál - schopnosti, boli dané každému rovnako, ide už iba o to či ich človek rozvíja alebo nie.

Kto hovorí o tom, že človek má len obyčajných 5 zmyslov, mýli sa, dôkazy sa dajú nájsť aj v tejto dobe. Sú ľudia, čo absolvujú astrálne cesty, vedia liečiť ľudí, ohýbať predmety, kto si myslí, že dostali nejaký špeciálny dar, vôbec nie, len rozvíkali svoj duševný potenciál, to vedeli ľudia už od staroveku. Existujú mystické skúsenosti, pri ktorých sa dá vidieť pravda, dajú sa vyvolať aj pri použití halucinogénov (najlepšie prírodných),len treba na to správnu koncentráciu, je to tá jednoduchšia cesta, ale môže sa stať, že to bude iba ďaľšia ilúzia vyvolaná drogou, klam. Tieto skúsenosti može niekedy človek pocítiť ak je na hranici smrti alebo meditáciami. Dôležité aby pri meditáciach, alebo pri drogách, človek myšlienku alebo drogu ovládol a nie nechal sa ňou unášať.

Aha, a ešte som chcela dodať, že dvaja bratia, ktorí zostavili námet a scenár na tento film, užívali syntetické halucinogény...

Každopádne, super film, ktorý dodáva milión nápadov a milión vysvetlení, dá sa ponímať ako matica sveta (univerza), systému, a jeden kamarát ma upozornil aj na to, že to vlastne super znázorňuje hackerstvo. Ale ešte rozpracujem tie myšlienky o rozvoji človeka, potom napíšem aj druhú časť, ďakujem za pozornosť :).

Sila make-upu... :)

2006-07-04T09:49:00.000+02:00

Strašne dobrý obrázok, musela som ho sem dať :)

War is Peace,Ignorance is Strenght, Freedom is Slavery...

2006-07-01T22:57:00.000+02:00

I'M NOT A SLAVE TO A WORLD THAT DOESN'T GIVE A SHIT!!!
Dnes som ostala doma, potrebovala som si oddýchnuť, dať trošku relaxu po včerajšku a celkovo z posledného obdobia. Tak som sa prehrabovala na nete, ako to už býva zvykom keď som už doma a našla som veľa zaujímavostí, teda aspoň vecí, ktoré ma zaujímajú, teda tie veci hnusné, svetovládne, možno pravdivé, ktoré niekedy priamo v tomto matrixe nevidno a tie, ktoré veľa ľudí nebaví počúvať a ja ich stále omielam, tak pardón teda. Možno je mi to aj tak nanič.

Našla som pár veľmi dobrých videí na témy jednak slobodomuráske, ehm, konšpiračné, new world order, mikročipy implatované ľudom a tak. Vedeli ste aj že napríklad v deň pádu WTC padla aj 3.tia budova WTC alebo či existujú novodobé koncent. tábory v USA (na vlastný úsudok) ? Mám zhotovený playlist na -youtube- , takže ak by to niekoho zaujímalo, tak stačí kliknúť na:
A deeper look...

a by the way, kto nevie presne o novodobom slobodomurástve a celkovo o jeho histórii tak:
Tajný rébus elity

Všetky veci sú na vlastné uváženie...
Môžem podevať, že po prečítaní viacerých materiálov sa mi zdá, že to fakt nie je taká sranda... a kniha s následkami globalizácie, čo sa mi dostala do rúk moc tiež neklamala, sranda.

Moja stupidná emocionalita...

2006-07-01T09:53:00.000+02:00

Stalo sa vám niekedy, že ste šli niekde von s hlavou ponorenou v oblaku depresie z nevyriešeného problému alebo situácie a v tej večer niekto pichol presne do vášho "bolestivého miesta" a vy ste sa zrútili ako domček z karát?

No, takto som prežila som tak pár večerov a aj ten včerajší. Sedela som v podniku a asi dve hodiny čumela do prázdna a kôpka vreckoviek pri mne sa zvyšovala a aj množstvo alkoholu ktorý som do seba hádzala (aj na môj žalúdok, ktorý odmieta tvrdô).

V čom je problém? No,ako vždy, v láske. Mám vzťah s jedným skvelým človekom, ktorý je milý, úprimný a fakt dobrý človek, aký sa teraz v tejto dobe málokedy nájde. Miluje ma a jediné, čo chce odo mňa (oprávnene), je aby... som aj ja prejavila trošku citu a náklonnosti. No, a to je to, že je to úprimne nedokážem... Je to to najhoršie, čo môže byť. Mám pocit, že vo mne neexistuje láska pre neho. Som z toho úplne zmätená. Všetky začiatky bývajú krásne, cítila som sa ako v siedmom nebi a teraz sa cítim ako tá čo sklamala pred bránami pekiel.

Môže za to niekto? Už keď niekto, tak potom ja. Možno som tú lásku vo mne nejakými zbytočnými a prehnanými analýzami zabila. Je mi strašne ľúto, že aj keď si toho človeka vážim, mám ho rada, ale nie natoľko aby to fungovalo naďalej asi... Bože môj, nezaslúži si to, aby mu taký zmätený človek ako ja ublížil. Cítim sa ako posledná špina! Radšej by som prijala utrpenie ja...

Ako som to riešila? Prišiel za mnou s tým, že čo sa deje a ja som mu nedokázala nič povedať, len mi hlava klesla medzi pokropené dlane. Myslí si, že sklamal on a písal mi, že má doma ešte štyri ostré náboje. Dúfam, že...to nespravil a nespraví. Musím si to čo najskôr v hlave premyslieť a ísť mu porozprávať môj príbeh. Je mi to tak nehorázne ľúto. Týmto mojím správaním som mu spôsobila ešte viac bolesti... :(

Last Goodbye

2006-06-29T09:39:00.000+02:00

Viem, že som o tom možno už písala dávnejšie, ale dnes bude ten deň, keď podpíšem papier s mojou výpoveďou v žltom Mku.

Ľudia, nežerte tam, škodíte sebe, okoliu a vypomáhate tým hnusnej americkej spoločnosti. Za jednu hodinu sa na svete zožere viac než dva milióny syntetických žemiel, každú sekundu niekto žere v mekáči a v iných fastfoodoch. To je v keli.

Vivat sila reklamy a oblbovania!!!

V Spojených štátoch sa logo McDonald's™ usmieva

V rozsiahlej letnej kampani sa v USA objavilo nove modifikované smejúce sa logo. Zlaté oblúky McDonald's™ doplnili smejúce sa ústa. Kampaň, ktorá prebiehala len na území Spojených štátov, sprevádzal text "We love to see you smile". Áno, McDonald's™ vo svojich reštauráciách rád vidí veselé tváre, pretože s dobrou náladou aj jedlo chutí lepšie.

NAJVTIPNEJŠIE NÁPISY NA PREDSTIERANIACH(tie papiere na tácke):
na hľadanie brigádnikov: "cheš sa stať najrýchlejších kuchárom na svete?"
"kde inde sa možeš prepracovať od pracovníka na kase na pozíciu vedúceho raštaurácie?"
"kde inde možeš za týždeň prestriedať až 7profesií?" (pozn.- grill, obkladanie, upratovanie, kasa, triedenie odpadu...atď)

Obyčajný letný večer

2006-06-25T18:49:00.000+02:00

Včera ako obvykle, zbehla som pozrieť, čo sa v meste zmenilo, či ešte stále sa predáva dobré pifko atď. Bola som von s Aetheriamom po dlhej dobe, so Xandrush a s jej kamarátkou. Xandrush odchádza na dva mesiace do Anglicka, chce si tam nájsť brigádu. Ide na slepo, tak dúfam, že bude úspešná. Zahrali sme si bolíviu a dobre pokecali:)

Predtým som išla niekde v električke a vnímala jej zaujímavú atmosféru. Predo mnou babky rozoberali Medickú záhradu, či tam je aj WC a o pár sedadiel ďalej boli pondapití chlapíci, ktorý p*čovali, že sa narodili v tomto svete. No jo. Ja som čítala Na Ceste (dostala som totiž originál anglickú verziu za maturu) a hlavou bola niekde uplne inde. Viezla som sa v druhom vozni elektičky, v protismere jazdy, pozerajúc na poloprázdne vnútro a rozmýšlala nad tým, že aké by to bolo zvláštne, kebyže neviem kde ma to vezie, nevieme kde sa vezieme, kde nás život vezie, kam sa vynie naša cesta života. Pocítala som mierny strach.

v meste to už bolo o inom, do toho dusného vzduchu sa vmiešavali rôzne arómy, od jedla po parfémy a na hlavnom námestí bol dokonca cítiť aj pach vody z Rolandovej fontány na ktorej sa fotilo asi 30 študentov. Prvý krát v Blave? Možno.

Veľmi som sa zabavila, keď som si išla kupovať cigarety do Inter Pressu (smutné, starý dobrý Media Press - mediáč zrušili). Predo mnou stál postarší pán s mladou blondínkou a za pultom bol predavač so zmyslom pre humor. Pán si pýtal pre slečnu nejaké cigy, že ktoré sú najlepšie. Predavač mu ukázal Malborky. Starý pán na to: "koľko stoja, 60sk?" Prevadač sa zasmial a povedal pridajte, stoja 70 - 8O (tiež inak mimochodom smutné..). "No ďakujem, vidno, Fico je vo vláde, už aj cigarety zdraželi!!! Nechcem!" "Pane, tak táto cena je už od januára, to ešte za Mikiho éry, vďaka EÚ predsa." Vysmial ho. Sranda. Starý nevedomý pán odišiel, s ním aj mladá blondínka.

Na ceste...

2006-06-25T14:09:00.000+02:00

MHD, vždy vie vytočiť. Ale dokáže mať aj svoje pozitíva, keď človek sedí, dá sa čítať kniha, čo sa mne osobne veľmi páči a aj keď človek nemá knihu, niekedy sa stáva chcene-nechcene poslucháčom okolitých rozhovorov, pokiaľ nemá mp3 al discman. Od rozhovorov pipiek, keď si človek hovorí, kam to ten svet speje, cez babičky, ktoré rozoberajú, kde sú lacnejšie zemiaky, ľudí v rôznych stupňoch delíria atď. Ale aj tak je zaujímavé sledovať tie množstvá párov očí a mozgov, jak nad niečím rozmýšlajú, uhýbajú očnému kontaktu a radšej sledujú vonkajšie dianie cez okno. Bolo by to asi divné, keby sa len tak niekto začal s niekým len tak rozprávať.

Pri ceste MHD sa mi vždy vynorí myšlienka na jednu z mojich obľúbených kníh, od Jacka Kerouaca Na ceste. Lebo väčšinu z nej som prečítala práve na ceste dopravnými prostriedkami. Toto dielo by som odporúčala prečítať každému. Spleť stopárstva, žúrok v meste, šialených inteligentných rozhovorov, osamelých myšlienok, milostných románikov, drogových zážitkov, všetko presýtené jazzovou dušou v rôznych častiach amerického kontinentu. Je úžasné ako dokázal napríklad na dve strany rozobrať jazzového hudobníka na koncerte, zo všetkým čo k tomu patrí, všetkými tými detailami presne do bodky opísať reálnu udalosť aj s hudobníkovým feelingom, to sa málokomu podarí.

Jack Kerouac sa veľmi dlho snažil nájsť si svoj vlastný štýl písania (nepochádzal priamo z Ameriky a jeho prvotvorby sa trošku štýlovo podobali na jeho obľúbeného spisovateľa - Thomasa Wolfa). A práve pomocou Kerouacovho búrlivého života a "šialených" ľudí okolo neho (beatnikov) táto kniha má toho ducha, ktorého má. Sú tam opísané reálne udalosti, do deja vsadení beatnici ako Allen Ginsberg (Carlo Marx), William Burroughs (Old Bull Lee) ale hlavná postava predstavuje človeka menom Neal Cassady (Dean Moriarty), majú len v knihe pozmenené mená. Jack sa sám zobrazil ako Sal Paradise, ktorý obdivoval Deanovu nespútanosť. Jackovi trvalo dosť dlho dokiaľ dokázal presne vystihnúť dej a atmosféru, na tretí krát sa mu podarilo za tri týždne (na benzedríne) napísať tú verziu, ktorá bola predlohou tej čo poznáme dnes, bola iba trošku doupravovaná. Fakt vrelo odporúčam.

Len tak... :)

2006-06-22T10:21:00.000+02:00

Už som dávno nič nenapísala, tak som sa rozhodla, že to napravím, aspoň raz za čas. Čo new? Ehm..

Zúčastnila som sa napríklad na dvoch príjimacích pohovoroch, na Pedegogickej fak. UK - Psychológia+AJ a na Filozofickej fak. UK - Filozofia+AJ. Bolo to veľmi zaujímavé a môžem poďakovať svojej lenivosti a aj sprostote, že som príprave venovala na obe školy asi tak jeden deň. Aj keď neviem akým zázrakom, na filke som skončila 6.ta, lenže berú 5ľudí, tak som teda pod čiarou, koľké to šťastie. Je to ešte horšie ako keby som bola posledná, ten pocit, že stačilo sa ešte venovať polhodinku jednej téme a bola by som prijatá. Je to ako keď človek beží na autobus, viac to naštve toho komu tesne privrú dvere pred nosom ako ten čo je úplne vzadu a už vyťahuje cigaretky. Ale tak moja stupidita, nechajme to tak, dávam odvolanie.

Letné posedenia s prítomnosťou alkoholu vyzerajú pre mňa beznádejne. Po akademickom týždni a maturitách moja tráviaca sústava nepríjma tuhô. Ostávam pri miernom chmelení aspoň, pifko je zdravé.

A boli tu ešte voľby, no ja som sa neprejavila ako správny občan, či mi je to ľúto, možno, ale aj napriek tomu,že si človek mohol vybrať,mala som s toho asi taký pocit ako vybrať si zo znitých jabĺk to najmenej zhnité, tažko povedať. Či budeme s výsledkom spokojní, to uvidíme, ale aspoň, že nemáme US-lovensko. V našej štvorici okolo toho vznikli neskutočné hádky o tom, kto je inteligetný a kto nie, jak malé deti, dokonca ešte horšie, nechápem, myseľ sa mi zastavuje. My sa hádame o politike. Sila. Odporúčam článok od Marylis.

Ale aspoň sa už začali prádzniny, leto, je hnusne dusno a ten vlhký vzduch sa nádherne kašovito zmiešava s peľmi a šteklí v dýchacej trubici, na čele sa vynára pot. Konečne sa však naplno začnem venovať veciam, ktoré som nestíhala v poslednej dobe.

Lamb of God

2006-06-16T12:14:00.000+02:00

There was Christ in the metal shell
there was blood on the pavement
The camera will make you god
that's how Jack became sainted

If you die when there's no one watching
and your ratings drop and you're forgotten
if they kill you on their TV
you're a martyr and a lamb of god
nothing's going to change
nothing's going to change the world

There was Lennon and a happy gun
There were words on the pavement
we were looking for the lamb of god
we were looking for Mark David

If you die when there's no one watching
and your ratings drop and you're forgotten
if they kill you on their TV
you're a martyr and a lamb of god

Nothing's going to change the world
nothing's going to change
Nothing's going to change the world
nothing's going to change
the world

it took three days for him to die
the born again could buy the serial rights
lamb of god have mercy on us
lamb of god won't you grant us

Nothing's going to change the world
nothing's going to change
Nothing's going to change the world
nothing's going to change
the world

If you die when there's no one watching
and your ratings drop and you're forgotten
if they kill you on their TV
you're a martyr and a lamb of god
nothing's going to change the world

TOTO JE BRUTÁLNY TEXT OD MARILYNA MANSONA!!! TOĽKO PRAVDY...

Nie je to originál video od MM, páči sa mi, ale bohužial jedno, čo bolo ešte lepšie odstránil autor zo stránky www.youtube.com, ale aj tak dobrá práca.

A inak ak nepôjde spustiť (vačšinou cez Operu nejde), tak kliknite tu

Už budem nezamestnaná, nechce sa mi veriť...

2006-06-05T15:22:00.000+02:00

Nezamestnaná? NO, áno, ukončená stredoškolská dochádzka s maturitou:) Všetci sme prešli. Nevytiahla som si ani jednu otázku čo som chcela a navyše som zistila, že možno kebyže si viacej opakujem, nemusela osm chodiť s malinkou dušičkou do miestností. Ale tak vždy to tak skončí. Ešte tá výška možno výjde a môžem si vydýchnuť a naplno užívať leto, festivaly.

Nezamestnaná? Aj to budem, lebo sa idem rozlúčiť s mojou prácou, s Mekáčom. Bude to asi najšťastnejší deň môjho života:) A budem sa pekne vyhýbať tej chemickej aróme. Vo štvrtok, mi volal manager, že zajtra (čiže piatok) musím mať smenu, ja pozerám, že "hm, vieš, ja zajtra ešte maturujem, z 2predmetov"..."však si dáš medzi nimi smenu"..."no asi, nie, chcem zmaturovať"..."nemusíš"..."to kde mám potom skončiť?"..."no však tu, v mekáči"... Fakt lákáva predstava. Keďže nemám odrobené hodiny, dávam výpoveď. Keďže mi to lezie na nervy, dávam výpoveď. Keďže sa mi nepáči predávanie rakovín v sáčku a reklamovanie amerického sajrajtu, dávam výpoveď. Prachy nie sú všetko.

V piatok, bol skvelý day. Večer sme so Shany utekali pomedzi kvapkami do jedného pajzlu na Dolných Honoch, kde sme mali triednu stretávku. Bolo to fakt zlaté, padli už aj prvé slzičky na rozlúčku. Triedna nám zobrala každému po pive, ex-triedna popriala všetko naj do života. Pozreli sme si aj našu stužkovú, čo bol vskutku trapas, je to jedno z najhorších videí aké som kedy videla. Nič v zlom, ale ten človek nemal ani z ďaleka umelecké cítenie. Časť z nás sa presunula do mesta.

Nechce sa mi ani veriť, že všetko ubehlo tak rýchlo ako voda, ani sme si to neuvedomili a už sme zmaturovaní a naše životy sa zmenili. Niekto raz povedal, že na stredná, to sú geniálne roky života. Môžem súhlasiť, vďaka ľudom, ktorých som tam spoznala. Vďaka. Vďaka Tinke, keď sme sa prvý rok držali od smútku a vďaka Shany, za to že mi bola super spolusediacou a blízkou dušičkou. A samozrejme aj tým ostatným. Aj tým ktorých som stretla mimo školy, obrovská vďaka Slyovi a Marylis, a všetkým ktorých som stretla (Dany, Seagull, Kidney, Mishko, Mathias, Cica) vďaka vám je môj život životom.

We are all living in Amerika...

2006-06-03T18:40:00.000+02:00

No nie je to krása, americký sen - krajina neobmedzených možností, sloboda nado všetko. Naozaj?

Výpoveď jedného Američana:
It took an intensive year of searching into the hidden politics to discover that we are as free as we believe we are. If we are in denial, we don't see the signs that are staring at us, but keep our minds turned off and busy with all the mundane affairs of daily life.

We just don't care enough to find out the real truth, and settle for the hand-fed stories that come our way over the major media sources television, radio, newspaper, and magazines. But it's too late to turn back to the days of blindfolds and hiding our heads in the sand because the reality is becoming very clear. The time is fast approaching when we will be the ones asking "What happened to our freedom? To our free speech? To our right to protect ourselves and our family? To think as an individual? To express ourselves in whatever way we wish?"

Jeden z dôvodov: VISIT THIS SITE
*Toto je z prvého článku v ráme, skoro úplne dole...
*Koncentračné tábory v USA?

Násilie, zbrane, boj, smrť a plač...

2006-05-31T00:25:00.000+02:00

Tieto asociácie by som zhrnula do jedného konkrétneho pojmu - vojna. Aj keď nemôžem o nej hovoriť, ako ten kto ju videl a prežil, myslím si, že je to vec, ktorá sa absolútne vymyká chápaniu. Teda aspoň u mňa. Keď sa prechádzam deň čo deň po uliciach a vidím starých ľudí, niekedy ma napadne, že oni prežili vojnu,min 5-6rokov vojny. 2O.storočie bolo v tomto pekným prínosom do (zbytočného) krviprelievania v dejinách. Ako len je odsudzovaná druhá svetová a tak, lenže akokeby sa teraz niečo zmenilo! Zamozrejme býva za tým "humánny" čin. Dneska som si pozerala niečo o vojne vo Vietname, ako Amerika udatne bojovala proti komunizmu, keď sa Vietnam rozdelil na dve časti(severný - komunistický a južný - demokracia), vojna začala 1963 a trvala 10rokov, Amerika síce vtedy strašne trpela, Kennedy (ktorý inak nesúhlasil s touto vojnou) bol zastrelený . Zomrelo 2,5mil ľudí. Vojaci, civilisti. Tí, krorí to mali všetko na svedomí len prehovárali k občanom a hovorili o správnosti tohoktorého činu. Zaujímavé, že Amerika mala inak v oblasti Zadnej Indie svoje ópiové plantáže, či čo to. Ďalej, Amerika bojuje proti terorizmu,tak napr. Irak. Vojaci v tankoch prechádzali dediny a strelali civilistov aby ich nemohli ohroziť, pud sebazáchovy, normálne, každý môže byť terorista (Farenheit 9/11). Hnusný to bol deň, kedy človek prvýkrát zabil človeka. Vojna je však z akéhokoľvek hľadiska (okrem finančného) absurdná. Inak aj šimpanzy údajne medzi sebou vedú vojny. Vojna - záhuba civilistov, koryto elity, psychická nevyspelosť, túžba po moci, bohužial nič sa nedá robiť. Toto je len môj subjektívny názor, vojnu som neprežila, úcta tým, čo ju dodnes nosia v spomienkach.

Pár pekných fotiek z Vietnamu...

ako spomienky na tých, čo prežili peklo a obetovali svoje životy...

Svet na monitore

2006-05-29T20:27:00.000+02:00

Dnes som mala možnosť spoznať celkom zaujímavý program. Poskytuje satelitom aktualizované (teda nie aktuálne) zábery Zeme, s tým, že sa človek môže pozerať od vlastného domu cez Louvre, pyramídy až po malinké ostrovčeky. Keď som sa už videla záber vlastného domu (samozrejme netreba čakať prevratnú blízkosť - nepozeráš sa napr. do okna ani extrémnu ostrosť) tak potom museli byť aj tie ostatné zábery vskutku reálne. Haluz. Ps ps, tá dnešná technika. Na jednej strane to má pozitíva ale aj negatíva.

Kto má záujem stiahnuť, tak tu

Heh, zíde sa geografom :)

High Hopes

2006-05-25T13:50:00.000+02:00

Konečnéééé, konečne som našla toto video...

Ak to náhodou nepôjde,kliknite sem

Teológia v praxi?

2006-05-25T12:55:00.000+02:00

Včera som bola v kostole, moja mamina mala promócie, chodí na uni 3tieho veku na teológiu. Bol to príjemný zážitok, bola som rada, že ona bola rada, mohla som sledovať ľudí ako mňa ako pozerali do stropu, kňaz celkom dobre rečnil. Ale fakt zaujímavé, hovoril o tom ako sa máme pozrieť do seba a neupínať sa na fyzickosť, v láske sa spojiť z Bohom. Zaujímavé, že o tomto ponínajú všetky počiatky náboženstiev. No,to je jedno. Proste nevyvracala som očné bielka, len som sa snažila počúvať. A spoza mňa sa ozvalo: "To je ako telocvik" (to malo byť vyjadrenie na to ako ľudia vstávajú, klačia a sadajú) a smiech. Šepoty a potom znovu smiech. ok. potom nasledovala tá pasáž, že "pokoj s vami". Tak som sa otočila, podala moju ruku nejakému 50nikovi, kedže som bola celá v čiernom, pozeral na mňa s takým hnusom, že to som už dlho nevidela, pomaly mi ani ruku nepodal a ani nič nepovedal, zlaté. No tak mať predsudky je ľudské, čo už. Ale tak vpodstate ani ja nemám právo súdiť nejakého debilka, strata času. Ale proste keby niektorí kresťania aspoň pohli mozočkom, že ich viera nie je nejaká formalita, po prípade sa vyspovedá, je mu "odpustené" a ide s "čistým" svedomím robiť to isté. Hodí sa mi sem Ghándího výrok: "závidím vám (Európe) kresťanstvo, ale určiťe nie kresťanov."

Krása

2006-05-24T15:05:00.000+02:00

Krása nie je potreba, ale extáza.
Nie sú to smädné ústa, ani načiahnutá prázdna ruka. Krása je planúce srdce a osvietená duša. Nie je to obraz, ktorým by ste sa mohli kochať, ani pieseň, ktorej by ste načúvali, ale obraz, ktorý vidíte iba svojimi vnútornými očami, a pieseň, ktorú počujete len svojim vnútorným sluchom. Nie je to miazga pod vráskavou kôrou, ani krídlo s pazúrmi. Je to večne rozvitnutá záhrada so zástupom anjelov nad ňou. Ľudia orfalézski, krása je život, keď si život odkryje svoju svätú tvár. Ale vy ste predsa život a vy ste aj jeho závoj. Krása je večnosť hľadiaca na svoj obraz v zrkadle. Ale vy ste večnosť a vy ste zrkadlo.

Chalíl Džibrán: Prorok

História? A čo keď bolo všetko inak...

2006-05-22T11:11:00.000+02:00

Či sa to zdá alebo nie, zápisky z histórie ešte absolútne nemusia hovoriť o tom čo sa stalo. Nič nemuselo byť tak ako to je spísané. Pravda je vždy niekde medzi. Aj tak keď už sa to zobere iba z toho hľadiska, keď si ľudia rozprávajú príbehy, jeden pridá to, druhý niečo iné a už máme inú historku. Alebo odohrala sa nejaká bitka, kráľ síce prehral, no lenže nemôže byť spomenuté, že kráľ urobil takú a takú chybu, chudák pisár by asi skončil bez hlavy za urážku najmocnejšieho. Alebo tak isto sa každú dobu učí o niečom inom alebo inak (pozn. ceznúra tlače). Napr. za socíku sa učilo niečo iné, teraz sa učí niečo iné atď.

Čo z toho vyplýva, no, ako sa dá tiež povšimnúť, všetko sa opakuje, každé storočie sa v podstate riešia tie isté problémy, stále nejaké nepokoje, nehumánnosť, hlad, chudoba, neprávosť, nič sa moc nemení po tejto stránke. Ale zasa nemôžem povedať, že história je nanič, lebo ňou sa rozvýjal predsa len ľudský duch, za pomoci umelcov, spisovateľov, vedcov sa nám prenáša kultúra a múdrosti. Spisovali sa prírodné zákony atď. Častokrát spisovatelia a básnici sú tí, ktorí nám zachovali ako taký pravý obraz o udalostiach.

To, že sa všetko opakuje a že nemôžeme si byť istý či sa stalo presne to a to, hovorí o tom, že potom, ak má existovať nejaká pravda, musí byť inde, možno je univerzálna,objektívna ale človek by ju mal hladať v sebe, vo svojom vnútri, duši, odosobnovaním sa zo svojej subjektivity. Alebo nie?

Show plná reality???

2006-05-22T10:56:00.000+02:00

Po dlhom čase som včera sledovala telku, fakt som bola rada, že už ju až tak moc nesledujem. Pekne som sa zasmiala. Ako Markíza je krásny brak. Sledovala som Nevestu (pozn. neviestku) pre milionára, katastrofa. Ako nič v zlom, ale neskutočne primitívne, keď som videla ako sa tie chuderky ženské strápňujú, ani sa nečudujem, prečo majú potom niektorí obraz ženy ako sliepky. A už celý ten námet tej Show, splniť milionárove rozkazy, aby si sa stala jeho ženou? Nie je to trošku choré? Ten Janko, či jak sa volá ten pracháč sa musí pekne zabávať. Aspoň zasa raz vidno, čo sú ľudia schopní spraviť pre prachy, alebo teda pre "lásku", keďže táto show má podtitulok Pravá Láska.

Je to fakt strašné, ale tak bývajú ešte aj horšie reality show, ešte primitívnejšie, napr VyVolení atď. Najhoršie na tom, že ľudia to sledujú, žerú to. Keby to nikto nesledoval s tým, že prepáčte, keď si chcem oddýchnuť pri telke, chcem sledovať niečo viac zmyselnejšie, vyradili by to z vysielania, lebo by to nevynášalo. Takéto veci len odpútavajú ľudí od reálnych problémov, teda v podstate niektorí sa nimi ani nechcú zaoberať. Vo filme Sedem to bolo celkom pekne povedané, že ľudia budú radšej riešiť banality a žrať cheeseburgery, akoby svoj život mali zmeniť, že "ľudia majú príliš veľa vlastných problémov, aby sa zaoberali otázkami života", nie je už na ne čas, ale podľa mňa by to chcelo niekedy zastaviť sa aby život len tak monotónne nepretekal pomedzi prstami.

Stojí za prečítanie: Laska

Čo bolo doteraz snom...

2006-05-17T14:25:00.000+02:00

Nad mestom sa spustil dážď.
Ľudia sa schovávali.
Len my sme bežali,
pomedzi kvapky, ľudí.
Na námestí zastali,
cítili kvapky, mokré oblečenie,
pohyby jazykov a pier.
Dokla sa ma,ruka, láska.
Teraz plačem slzy šťastia.

Život vie prekvapiť - Aj pozitívne

2006-05-14T17:37:00.000+02:00

V poslednom čase sú moje dni iné ako boli predtým. V mojom živote sa objavil vzťah. Ešte druhého mája sa z mojich očí liali potôčky, nedostatok lásky, nedosiahnuteľná láska. Pár dní na to som sa začala prechádzať po meste s hlavou v ružovom obláčku. Možno to vyznie, že som sa chytila prvej príležitosti, čo sa mi naskytla, ale nie, nie je to tak.

Dnes som tíško ležala v náručí, počúvala jeho tlkot srdca, držala jeho ruku a nevnímala nič iné, uvedomila som si, že sa mi takáto situácia ešte nikdy nestala a že to bolo niečo na čo som dlho čakala. Bolo to úplne krásne. Fakt sa mi nechce veriť, že po 7mich rokoch či koľko nemusím rozmýšlať nad tým aká som nešťastne zamilovaná. Je to nezvyk, že nemusím odchádzať s pocitom sklamania, prázdnoty a ilúzie. Bojím sa, že niečo na tom pokašlem, ale fakt sa mi to nechce veriť. No, budem si musieť prekročiť prah mojho duševného pesimizmu a neistoty.

Fikcia pre náš život každodenný...

2006-05-02T18:20:00.000+02:00

Aj keď sa to nezdá, každý deň sú nám nepriamo pchané do hláv nekonečné fikcie. Veci, ktoré máme chcieť a ktoré nás majú trápiť. Ako máme chcieť konzum a peniaze, luxusné autá, sex a neviem čo ešte a podobné veci, ktoré nás majú trápiť. Trápne "reality" show, ktoré nás majú zabávať, mladým ľudom tak poskytované idoly, ktoré sú v skutočnosti len bábkami a spráchnivené duševné trosky. Duševné prostitútky nám potom o nich píšu články akí sú úžasní a bohatí a aký majú úžasný život,vilu atď.

Zapneš si telku a pozeráš 10min, že čo ti chcú tie reKLAMY vlastne povedať. No predsa to isté. Kúp si nové hento a hento, budeš cool a žiadaný. Ach, bože. Poviem si ďakujem pekne za takéto ideály, ja nemám záujem. A ďakujem aj za prehnité úsmevy našich zákonodarcov, ktorí krásne negujú výroky svojej predvolebnej kampane.

Na ulici stretávaš ľudí, ktorí by asi ani nevyšli na ulicu, kebyže nie sú IN. Čoho to je výsledok, pýtam sa. Všade vidíš ženy odhaľujúce čo môžu a potom že prečo sa znižuje hranica pohlavného styku rok čo rok. V "podnikoch" počuješ hudbu typu zavrť mi tu riťkou a v klipoch vidíš ťažkých prachatých frajerov so 100 nadržanými ženami okolo. Uff..

Hudba, ktorá má zmysel mizne, nahrádza ju tuctový šuvix, dobré filmy sa tiež postupne strácajú, nahrádzajú ich americké happyendy a reality show, pravdivosť a rozumnosť novín mizne, nahrádzajú ich nepotrebné problémy, zmysel sexu z lásky mizne, nahrádza ho prádzna jebačka, namiesto jedla si môžme kúpiť chutnú syntetiku a úpravy genetikov, morálka sa vytráca, nahrádza ju egocentrizmus a korupcia a našimi idolmi by sa mali stať tí, čo nám robia show za prachy. Ale hlavne, že má všetko krásny obal.

No, spoločnosť sa modernizuje, máš dve možnosti, kašlať na ňu, alebo prijať fikciu za pravdu.

Prejde 20rokov, a pomaly už ani nebudeme vedieť, že to bolo inak.

"Život je ako javisko, na ktorom musíš stáť, i keď ti srdce krváca, ty sa musíš smiať."

Text pre dnešok: Fight Song

Máj a láska, alebo sprostá povera...

2006-05-01T14:58:00.000+02:00

Vstala som a vošla som do kuchyne, sedela tam mamina a nadšene mi oznámila "je prvý máj, začína sa lásky čas"... Až ma zarazilo. Ako keby to nejaké ročné obdobie malo ovplyvnovať. A veľmi som sa v duchu zasmiala, že no, kebyže mám nad tým začať rozmýšlať takto, tak by som bola skôr asi smutná ako nadšená. Je to haluz. S Marylis sme predchvíľou rozoberali, že prečo vlastne existuje tá láska? Aký to má zmysel keď každý z nás ju hľadá a väčšinu z nás veľmi zarmúti jej nedostatok. Vpodstate nedostatok lásky spôsobuje veľa defektov.

Najhoršie je na tom, že sa nedá tak ľahko od-milovať ako zamilovať. Viem, že utrpenie je na niečo dobré, napravím nejaké tie svoje chybičky, ale pokiaľ to má ísť takto ďalej? Príjde mi to niekedy až absurdné. Hlavne tá sk**vená nádej, ktorá nechce odíjsť. Ach, jaj:( Marylis, že aby som sa zamilovala do niekoho kto by ma mal rád. Pche, kebyže som stroj možno sa dokážem naprogramovať.

POKEC O LÁSKE:

M: inak laska je strasne sprosty cit
M: kua
M: nefim
J: aw, no jo, ked owsem newyjde
J: ked wyjde je to jedna z naj weci
M: clowek sa tak ryxlo namota ze ani newie ako a uz je zawisly od toho citu
M: a nerozmysla normalne ale cez ruzowe okuliare
M: no hej, ale mas z nej aj tak iba problemy...
J: no hej a potom clowek robi kiksy lebo newie postoj toho druheho a mrte si chrani aby sa to ta druha osoba nedozwedela...
M: oki, mozno je fajn byt zamilovany, ale laska konci wzdy napcu
M: no hej...
J: hm, mozno my ludia uz newieme milovat...
J: ale je to haluz, kazdy tak strasne w kutiku duce tuzi po laske...
M: takze ked sa zamilujes, mozes si byt 100% ista ze budes smutna a w depkax
M: no hej, tuzime, ale preco? ja to nechapem
J: proste wsetky problemy a komplexy a newiem co wzdy wznikaju kwoli nedostatku nejakej lasky
M: tuzime po niecom co nas lahko ovlada a wpodstate nici...
M: no hej to hej
J: a proste je nahono ze sa nemozes aspon odmotat
J: neda sa zo dna na den nieco si powedat
J: to ma stwe
J: a stale aj ked sa stretnes s tym clowekom tak si namäkko
M: no presne, to sa neda tak lahko, to je mrte tazke, pretoze nikto na swete ti nedal tu 100% istotu ze ta ten dotycny nechce a still v tebe ostava mala iskierka nadeja ktora ta wpodstate nici
M: no hej
J: no wsak prawe
J: uplne je to strasne, myslis ze stale nieco prijde co to da doporiadku
M: no ale nic neprijde
J: ze ten clowek si zrazu uwedomi bla bla... ale tak to nikdy neni
M: tomu wer ze nikdy, len w telenowelax
J: ale aj ked si to powies, nepripustis si to
M: a to maju ludia z takyxto filmow, podla mna by sa filmy mali natacat naozaj tak jak to je...
J: no, namotawaju ludi na koktske story
M: no presne, to je zacarowany kruh, do ktoreho ked wojdes tak ti welmi dlho trwa kym sa ti z neho podari wyjst
M: presne. nikdy to tak w ziwote nie je... tie wjebane happyendy...

Otrepaná fráza:
"Radšej milovať a stratiť ako nemilovať vôbec"
Text s ktorým sympatizujem: Could It Be Any Harder

Kto dal človeku právo?

2006-04-30T15:46:00.000+02:00

Kto dal človeku právo byť "pánom"? Kto mu dal právo byť niečo viac? Ponižovať, zabíjať, zneužívať, znehodnocovať, ničiť,vysmievať sa, zotročovať? Kto mu povolil robiť nechutné svinstvá, meniť skutočnosť, pripravovať druhých o slobodu, šíriť klamstvá? Kto dovolil človeku kopať do slabších? Kto dovolil človeku privlastniť si majetky? Kto mu dovolil reklamovať prázdnotu? Kto mu dolil nechať ľudí umierať od hladu? Kto mu dovolil zabíjať po miliónoch? Kto mu dovolil správať sa tak choro?
Je to hnus, že vždy sa dostanú na vrchol chorí ľudia. Nakazení odporným vírusom moci. A pozerajúc na toto má človek veriť v lepšie dni?

Minule som len tak hľadala stránky s umeleckými aktami, ktoré zbieram aby som ich mohla potom kresliť a dostala som na veľmi zaujímavé stránky. Skoro som sa povracala. Ako porno stránky, no hnus, nemusím. Ale čo som našla, to bolo tak nechutné, fetish, pohoda, trošku sado-maso, žiadna brutalita. Lenže ak sa dostane niekto na sickiest of the sickest (pozn. sick - chorý)... Wow, masakrovanie tváre, klince pribité na telo a maximálne dorezané ženy, ktoré sa nemôžu ani pohnúť lebo sú zviazané a ešte oveľa horšie, len to tu nebudem popisovať. FBI dokumenty a videa, ktoré tiež ponúkali takýto úžasný sortiment kde bola foto z asi 15ženami túlacimi sa na seba zo strachom v očiach a vyzeralo to tam ako v nejakom azylovom dome, stará spráchnivená budova. Ako pochybujem, že išla čo i len jedna z nich sama od seba. No nie je to nechutné? Takéto veci na nete? O takéto veci má niekto záujem? Alebo o mladé dievčatká atď? Však to by v živote ani zviera neurobilo!!! Takýto ľudia by si zaslúžili okúsiť tú najhoršiu smrť!!! Morálka rýchlo a silne upadá... Bolo to vždy tak?

WTF ???

2006-04-30T14:26:00.000+02:00

Dneska pred obedom som mala to potešenie prečítať si veľmi zaujímavé veci. Čítala som Slyove blogy. Obidve jeho posledné pošty ma celkom zarazili. Prvá sa týkala našej komunity a aj keď mi včera Sly hovoril, že niečo také napísal, nevedela som, že až v takomto kritickom svetle. Každopádne, je to len jeho názor, je mi to ľúto, ale tak nech sa vyjadrí, nie je to možno až taká tragédia. Nechcem aby si s nami prestal chodievať von, alebo nebodaj niekoho z nás považoval za továreň žvástov. Je to úplne primitívne síce, čo sem teraz napíšem, ale aj jednoduchá zábava niekedy poteší človeka, aj keď zasa keď jej je príliš to dokáže byť celkom vyprázdňujúce. A preto sme ľudia, lebo sme všetci odlišní. (úha, to boli múdre slová...)

No a čo sa týka tej druhej pošty, ako príjemne som sa zabavila na stupidite fiktívnych žvástov. Stojí to za prečítanie. Ako Manson a Nirvana sú satanisti a sú zodpovední za skazenosť dnešnej mládeže. A články a vývode založené na vetách vytrhnutých z kontextu, ktoré mali predtým úplne iný význam. O tom ako je Manson zodpovedný za vraždenie v Amerike (Columbine atď) a výzva pre rodičov aby rozbili jeho CD na márne kúsky aby sa ich deti nestali nebodaj satanovými nasledovníkmi a ešte si dovoľuje odôvodnovať to z hladiska kresťanstva. Zlé, veľmi zlé. Dám vám tu link na ten Slyov post, nech sa zabavíte (je tam link na tú stránku) :CHRISTIAN HATRED

2006-04-29T13:56:00.000+02:00

I found out...
That we're all breaking hearts
That we're all broken hearts...

Bolívia

2006-04-29T12:22:00.001+02:00

No, je to aj meno krajiny, to je pravda, ale včera nás Mathias obohatil poznatkami o hre s takýmto menom. Prehadzovanie zápalkovej škatuľky cez pohár pivka, podľa toho ako padne, nasledujúci človek pije. Krásne zlaté dúšky tekutého chlebíka sa našimi hrdielkami len tak liali:) Ochmelenie prišlo veľmi rýchlo, ale bolo to super. Konečne bola prevaha chlapov pri našom stole (väčšinou v lokáli sme 3holky a Sly). Kamarát Raven oslavoval citrusové narodky.

Potom nasledovala návšteva rock pubu, trošku posilnení sme nemali problémy s pohybom:) Takže zábavka bola celý večer. A doľahla na mňa únava v nočáku. Keď som náhodou otvorila oči, nejaké holky mi povedali: "zdá sa mi, že už si prešla tvoju zastávku, lebo sme ťa už párkrát videli tam vystupovať"..."hm,díky." Myšlienkou sa mi prehnalo pár vulgarizmov a potom som už iba ležérne sledovala tečúce kvapky dažďa na okne. Milujem ten pocit.

Dnes mám smenu v zlatom M-ku, ale ešte teraz idem ku kamarátovi do skúšobne, vypočuť si čo vytvorili. Seagull chcel aby som ohodnotila? a napísala text? No, uvidí sa.

Čas plynie aneb veci čo sa ma dotkli...

2006-04-26T11:20:00.000+02:00

Po dlhom čase som v sobotu navštívila moju robotu, samozrejme ako vždy som spadla do svojho fyzikálneho zákonu, že vždy meškám, ale tak bolo mi odpustené. Po mesiaci aj pol(možno je to aj dlhší čas) som išla robiť na kasu. Potešilo ma keď som videla radu 20ľudí pred mojou kasou. A to som ešte nevedela, že budem mať takýto obraz pred sebou nasledujúce 3hodiny. Potom som sa už dozvedela, že sú v ten deň všetky kultúrne objekty zadarmo. Keďže sa mi už vytratila automatika z rúk, prvú hodinku som skoro zdochla. Odchádzajúc zo smeny s tikom na ústach (pozostatok z keep smiling) som si šla sadnúť do lokálu, dokonca fakt iba sadnúť, lebo môj mozog bol mierne ochromený z toho nezvyku tak nadmerného sústredenia a nedokázal ma zaradiť do normálu. Išla som potom aj do rock pubu, že sa aspoň trošku odviažem, lenže nedalo sa, nemala som v sebe ani kvapôčku niečoho a tá naláda ma celú ovinula a nechcela zmiznúť. Nemalo to zmysel, tak som šla na nočák, aj napriek tomu, že tam bolo veľa známych a vpohode sa baviacich ľudí. Pred domom som si ešte musela ísť zapáliť, lebo som tú zvláštnu stiesnenosť nevedela vydržať a rozmýšlala som, že načo mi to všetko je...

Ako obdivujem ľudí, ktorí tam vydržia pracovať stále a stále a vpohode to vydržia, dokonca to niektorých aj baví. Mne tá práca nič moc nejak nedala, ale tak možno je chyba aj vo mne, nie som na to stavaná povaha alebo mám zlý prístup k tomu a možno ani nemám právo na to nadávať. A možno som to opísala ako najväčšiu hororovú scénu, ale fakt je to niekedy strašné. Už tam som skoro dva roky ale pritom sa mi to viacmenej hnusí od 1vého dňa. Ale tak čo môžem čakať od práce v službách...Dobre dosť o tomto.

Ostatné veci sú ok, matura sa už blíži, ale aj napriek tomu ešte stále ostáva ležérne neučenie, posedenia v lokáli, treba si to ešte vychutnať, však je už krásne. Minule sme našli naše(našej 4ky) heslo: "Láska je sklamanie, sex to je slasť, život je nahovno, nech žije chlast." No paráda, to sedí do bodky:)

Haluz, teraz je u nás mníška, teda ona už vystúpila z rádu, teraz vyzerá krásne, pekne upravená a milá. Vystúpila asi tak pred 3rokmi a to sme jej my s mamou pomáhali, tajne si u nás nafarbila vlasy a ja som ju aj nalíčila keď si išla dať urobiť fotku tiež tajne bez habitu. Bolo to veľmi zaujímavé. No, aj v kláštore panujú intrigy, len za rúškom čistoty. (no comment)

Jedna báseň...

2006-04-21T14:05:00.000+02:00

No, tu som báseň ešte neuverejňovala, ale hm, kto čítal možno niekedy môj druhý blog, tak vie, že niekedy ma občas niečo napadne, či to má umeleckú hodnotu, to neviem posúdiť, ale myslím si, že asi ani moc nie, je to proste vyjadrenie myšlienky, väčšinou niečoho čo ma trápi, nadchne alebo ma to proste osvieti a napadne, no tak asi vznikli všetky básne sveta :) keďže väčšinou píšem z dôvodu duševného protestu, alebo sklamania, silne emotívneho zážitku, tak majú tie básne menší nádych pesimizmu. Tieto nasledujúce verše, dá sa povedať sú reakciou na už spomínanú nechutnú knihu (dneska som ju dočítala), ale vyskytli sa u mňa už podobné myšlienky aj predtým, tak dúfam, že sa nezdá, že píšem stále o tom istom...

Dajde mi do hlavy ilúzie,
zatvorte do zlatej klietky,
nech moje oči nevidia,
nech sa skryjem pred tým všetkým.

Chcem zapadnúť v dave,
s úsmevom kráčať medzi ľudmi,
chcem byť ten, čo klame,
aby nevinných mohol súdiť.

Dajte mi všetko zlato,
dajte mi peňazí tony,
nech si kúpim celý svet,
a stratím svoje hodnoty.

Spravte zo mňa Boha Sexu,
čo slovo "láska" nepozná,
ktorého srdce nevidí krásu,
a holduje iba povrchným hrám.

Natočte ma na kameru,
nech zasadím červa do duší,
nech môžem kopať do tých naspodu,
a stanem sa idolom pre sprostých.

Vpichnite do mňa drogu,
a dajte mi do ruky zbraň,
nech nakoniec krásne zošaliem,
a vystrelím si mozog sám.

A ukončila by som to dvoma citátmi,
jedným od Martina Luthera Kinga:
"Až sa svet ohliadne za 20.storočím, bude plakať. Nie preto, že bolo plné krutosti, ale preto, že dobrí ľudia mlčali"
a druhým od Johana Wolfganga von Goethe:
"Nikto nie je tam beznádejne zotročený, ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní."

Problémy a radosti bežných dní.

2006-04-15T12:23:00.000+02:00

Tieto posledné dni boli OK. V stredu bol skvelý deň, poobedie v lokáli a potom večerná atmosféra Námestia Slobody a nakoniec návšteva Apollóna, kto by náhodou mal predsudky, nech sa nimi nenechá odradiť, je to príjemný podnik.
Švrtok sme v lokáli hrali detské hry a ohromne sa bavili, vždy potešia také mierne infantilné chvíle:) Vždy predsa ostane v tebe aspoň kúsok dieťaťa.
Veľkopiatočné sviatočké ráno panovalo znechutenie nad knihou Totalitná svetovláda, čo popisuje udalosti odohrávajúce sa na tomto krásnom svete a keď by bolo čo len jedno percento pravda, všetky 3 Orwellovské pravidlá sedia do bodky, hnus. Večerné pivečká v lokáli padli super, chvíľu sa síce otrávila atmosféra ožratým "čávom", ktorý nevedel pochopiť, že ho nechceme do debaty a ísť s ním na disku (fakt nemusím aj bez toho),ohrdnutý potom už len vyblakoval "to budeš ľutovať do konca života". Sakra, ako mi to je ľúto. V rockovom podniku potom, klasika, pivo, ciga, dance a polnočná omša, tackajúci a baviaci sa ľudia. Mňa pochytila nejaká strašná melanchólia, ani neviem prečo, no raz za čas ma pochytia stavy keď sa cítim malinká a nepotrebná, zbytočná atď - komplex z mládí. Ono to časom prejde. Štve ma môj otec, dostal sa do problémov a ak bude trvať na svojom stanovisku, môžem skončiť aj s mamou na ulici...Chcela by som znovu začať niečo tvoriť, dneska chytím do rúk gitarku alebo ceruzku:)

Úsek z jednej knihy...

2006-04-15T11:29:00.000+02:00

Život je cesta. Treba ísť krok za krokom. Ak je každý krok nádherný, bude taký aj život. A nebudete patriť k tým, ktorí prichádzajú, keď už majú smrť na jazyku, bez toho, že by boli žili. Nenechajte si nič ujsť. Nepozerajte sa na nikoho zvrchu. Pozerajte sa mu do očí. Neobjímajte telo, objímajte osobu. A urobte to hneď.
Pocity, podnety, túžby, zvrušenia, myšlienky, stretnutia, neodhadzujte nič. Raz objavíte aké boli veľké a nenahraditeľné.
Každý deň sa naučíte niečo o sebe aj o iných. Každý deň sa usilujte uvedomovať si nádherné veci, ktoré sú na našom svete. A nedovoľte aby nás niekto presviedčal o opaku. Pozerajte sa na kvety, oblohu, a vnímajte všetko.

Aké by to bolo krásne, keby sme takto žili všetci...Bohužial, asi len utopická myšlienka, ale stojí to za pokus...

Ako dokáže agresor pokaziť deň

2006-04-09T14:05:00.000+02:00

Týka sa to ešte včerajška, ale je to vec ku ktorej sa musím vyjadriť. Včera, nádherný slnečný deň,taký na aký som čakala celú tú chladnú zimu, bola som sa aj prejsť s Mathiasom pri petržalskej riečke, potom som sa už stretávala s Kidney a išli sme si posedieť a popiť na Námestie Slobody. Pridali sa k nám aj traja kamoši Kidney, ktorí potom hrali hackees (?- neviem či sa to tak píše) a došiel dokonca aj Seegull. Všetko bolo úplne super a my sme sa bavili. Zrazu sa objavili 3týpci, jeden čo vyzeral ako Disko, a dve vyholené hlavičky, jeden vyzeral asi tak, že hmm... neviem sa zaradiť a som Trt, ten druhý bol menší, nabúchaný a pôsobil tak najviac Heil. Ten Disco zrazu došiel ku Kidney-inej flaške a že: "hm, tu je nejaká vodka, ja sa napijem" ten trt-hrozba išiel ďalej,Heil si sadol k Seegullovi a škaredo zazeral. Ja s Kidney sme len pozerali že čo? Preboha, to sú akí chudáci. Ten Disco si zobral flašku a zahlásil: "No tak mám teda flašu, môžme ísť." Kidney sa otočila na Heila a normálne sa ho opýtala,že či by nám prosím nemohol tu fľašku vrátiť, že my sme si ju kúpili a tak. Čakala som úplne inú reakciu (čo ty p**a? čo ty chceš?) a on,že "no,ja sa mu pokúsim nejak dohovoriť" (fakt som to nečakala, preto ho považujem za najrozumnejšieho). Seegull išiel za Discom a flašku mu vrátil. Disco ale išiel za svojimi desiatimi kamarátmi s tým, že mu Seegull tú vodku ukradol. Takže sme museli rýchlo bežať z Námestia Slobody aby sa na nás nevybúrili nejakí primitívi a verte tomu,že to dokáže pekne pokaziť deň, viem, že by to mohlo dopadnúť ešte horšie, kebyže nás chytia. Ale nechápem to, ako to vôbec môže niekoho napadnúť chovať sa takto chudácky? Lebo fakt ako keď si niekto musí niečo dokazovať svojou fyzickou silou tak to svedčí o tom, že v tej psychickej a duševnej stránke je to oveľa poslabšie. Preboha, tí ľudia by sa mali nad sebou fakt zamyslieť! Strpčovať ľudom životy, dobodať na smrť? Kde sme? Však to akurát k dobe kamennej príšlušníci druhu homo habilis mali medzidruhové fyzické súboje s kyjakmi. Žeby ešte stále existovalo viacero vývojových stupňov človeka? A dokonca keby aspoň polka z nich sa neskrývalo za swastiku keď možno ani nemajú šajnu čo to je...A jednak, tiež nie je výhra, keď teba samého prepadne takto 5chlapov, jasné,že nie je šanca sa ubrániť, ale nikdy ani jeden z nich nepípne kebyže ide sám. Však to je úplne smiešne. No, dúfam, že ma kvôli tomuto vyjadreniu niekto dobije, že čo si to dovoľujem tvrdiť, ale fakt si nemyslím,že niekoho zmlátiť je výhra.

Prázdna hlava v prázdnom svete

2006-04-09T13:05:00.000+02:00

No včerajšok dal môjmu mozočku pekne zabrať, pomaly ani necítim, že ho mám a pocitujem tú pravú prázdnu rozbitosť a snažím sa rozpamútať si na niečo, čo sa už nenachádza v mojej mysli, len viem, že to asi nebolo dobré. Zasa raz ma etanol odvrhol do sveta nestability a neschopnosti vnímať okolie. Sem tam pád, sem tam slza, sem tam jazykové cvičenia a tak. Keď by som si to celé premietla z pohľadu niekoho iného, tak to bola taká malá degradácia, ktorá mi vpodstate ani nič nedala, lebo možno aj ten jeden rozhovor, čo by som mohla považovať za dôležitý si nepamätám.

S Marylis sme ráno budili atmosféru SOC a ako každé rozbité ráno bolo úplne iné a divné a to zaradenie sa do spoločnosti je niekedy zaujímavé. Najlepšie keď idem hneď po takejto akcii do práce (americká spoločnosť ktorá napcháva do ľudí syntetické žemle) a mám z niekým komunikovať na kase,I am Alice in Wonderland, chudáci zákazníci. A s Marylis sme ešte rozoberali ,že o čom sa vlastne ľudia bavia keď idú von? Hm...

Došla som domov a mama ma upozornila na niektoré záležitosti, čo by som mala si mala prečítať. Tak som si prečítala pár článkov a povzdychla nad týmto svetom, pomaly aj slzička do očka sa človeku natisne. Že reálna vlna tých malých podkožných "digitálnych anjelikov" ako sa tomu názov vybral, je čoraz bližšie a bližšie... (Ak by niekoho zaujímalo, tu sú linky: Implant chip to... US family gets health implants Verichipcorp Applied Digital a potom trošku z iného pohľadu - Verichip
"We have no future heaven wasn't made for me we burn ourselves to hell as fast as it can be..." Nechcem byť pesimistka ale tieto prvé slová Mansonov ho songu "In the shadows of the valley of dead" sa mi potom dobre počúvali. A snáď si nebudete o mne myslieť, že som blázon alebo nejaký sci-fi fanatik, mňa len trápi,že možnosti ľudskej slobody sa zužujú, proste factory of mechanical animals a to je to najhoršie a najhnusnejšie čo môže byť.

Náš lokál alebo VŽDY ČERSTVÉ ZÁKUSKY.

2006-04-07T19:29:00.000+02:00

"Uvedomiť si svoju možnosť slobody nie je jednoduché, bojovať o ňu však ťažšie. Človek je slobodný len pokiaľ sa riadi podľa svojho svedomia, ale podmienka je aby svedomie nekonalo proti človeku, treba aby dokázalo poznať pravdu. Človek je slobodný aj vtedy, keď dokáže časť v svojej slobody obetovať, alebo využiť ju tak, aby neponížil svoju ľudskosť, a už keď tak jedine v dôsledku lásky."

To ma napadlo cetou do školy:) Päť oničom hodín strávených pozeraním do blba, snahou aspoň trošku zaspať, sem tam vykecávačky, normálka, potom once again lokálik. Je to sranda, lebo na našom lokáli je nápis VŽDY ČERSTVÉ ZÁKUSKY a denne sa pri výklade zastaví asi 100ľudí (skoro každú minútu jeden človek), len tak si popozerajú tie krásne šľahačkové skvosty a odídu, možete si domýšlať čo si tak asi oni o tom myslia,alebo celkovo sa len tak zamyslieť prečo sa niekto s druhého konca ulice príde len tak pozrieť a nič z toho.Marylis dneska bodovala,lebo komentovala to tak,že sa včera na Mysliteľa pozerala keď prechádzal okolo(viď post zo včera),lebo si myslela,že sú tam dymové sklá a do vnútra nevidno..a Shany na to,že "ako by potom mohli ľudia pozerať na tie zákusky?" Žiadne dymové sklo,ale dúfam,že nás aspoň zakrýva lokálová dymová clona.

A dnešok? Smiech a filozofia...

2006-04-06T19:13:00.000+02:00

No, k smiechu by som dodala,ze som sa pekne zasmiala nad monitorom z nemčiny, pochyboval o ňom aj spolužiak, ktorý žil 8rokov v Nemecku. Zasmiala som sa,potom šla prevetrať plúca nikotínom, napísala esej a nasadla pak na trolej, kde som skontaktovala Shany, že sa stretneme v lokáli:)Došiel samozrejme aj Sly a Marylis a tak sme viedli nejkaké tie diskusie:)
Sly odišiel skôr, a tak my sme ešte debatovali,že čo bude zajtra,ako oslávime (úspešné?) zvládnutie pís.monitorov, heh. Chvílu sme sedeli,keď som cez okno zazrela starého známeho,Mysliteľa. Marylis sa na neho zadívala cez okno, mala s ním už jednu debatu, pri ktorej sa celkom slušne pohádali. Učí filozofiu,a sám sa filozofom nazýva. Zbadal Marylis a hneď zmenil svoj pôvondný smer. Jeho príchodom Shany úplne zakaprila,ale medzi Mysliteľom,mnou a Marylis sa rozprúdila ďalšia debata. Ako vpohode, ale z jeho odpovedí som mala pocit,že nás vôbec nevnímal,lebo nám zopakoval približne to čo už jedna z nás povedala a podal to tým spôsobom,že to nemôžeme chápať,akoby sme boli úplne malé sprosté deti. Tak to ma aj zarazilo, lebo nepovedal fakt nič,čo by sme nevedeli a necítili... No,haluz. Stáva sa. Koniec.

MYŠLIENKA: "A čo by som ľudskými jazykmi hovoril aj anjelskými,a lásky by som nemal,bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a znal by som všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie,a čo by som mal takú vieru,že by som hory prenášal,a lásky by som nemal,-nič nie som. A čo by som aj rozdal všetok svoj majetok i telo si dal spáliť,a lásky by som nemal,nič mi to nepomôže."
TEXT SONGU,ČO MA OSLOVIL:If Only

O tom čo sa už udialo...

2006-04-06T18:42:00.000+02:00

Viem, že je to síce trošku dlhší malý príbeh, ešte z leta,z brigády ktorú m vybavil otec vo Viedni, prebrabovala som sa vo svojich dokumentoch na počítači a našla som to, došlo mi to celkom zaujímavé.

Pozrela do svojho diára, otvorila stranu s dnešným dátumom, mala zrazu chuť niečo napísať..
„Hm...To je dnes“ ..začala písať. „Zobrala som nejaké pero zo stola a píšem, som sama na priváte, kočky odišli, Gabika ešte včera so svojim chlapom a Andrea išla tiež za svojím chalanom, ja sedím a píšem, počúvam Mansona, škoda, že tu nie sú žiadne repráky, do ktorých by som mohla zapojiť discmana. Začínam dneska o 6tej. Som zvedavá, dúfam, že nebudem mať žiadne problémy s nejakými k*kotmi. Ale aspoň, že mám nútené piť alkohol. Či je to výhra alebo nie? Ale išla by som niekde out za ľuďmi. Ešte som si nezarobila ani na to aby som otcovi vrátila 2500,-...hmmmm...“ položila pero, chvíľu rozmýšľala, nevedela čo robiť, aj by išla niekde von, lenže samej sa jej nechcelo, tak si prepla na obľúbený song a začala si kresliť...najskôr sa snažila nakresliť nejaký obraz, ktorý sa jej vynoril v hlave, napáda ju totiž veľa rôznych ideí, nejaké z nich považuje za charakteristické... Tak začala kresliť vežičku. Vežičku preto lebo raz prirovnala život ľudí k žitiu v samostatných vežiach, ktoré si sami budujú a zatvárajú sa do nich, úmyselne alebo neúmyselne, ľudia sa vzďaľujú od toho, čo je ľudské, nevie či niekedy vôbec existovalo obdobie, keď si ľudia boli blízky, ale ešte čo sa týka toho príbehu o veži, vo veži teda sedí človek, človek skrčený, zahĺbený do seba, plače, nevie ako sa má dostať von zo svojej veže, nemá útočisko, nevie nájsť roh, kde sa môže ukryť, veža je okrúhla...nemá nádej...ale zrazu, akoby dostal možnosť, ktorú nikdy predtým nevidel, človek zdvihne hlavu a vidí malý lúč Slnka predierajúci sa škárkou, zrazu si uvedomí, že okolo neho existuje tiež svet, iný svet, krásny svet, a že na neho zabudol, zabudol, že prečo žije, preto doteraz len trpel a umáral sa vo svojej vlastnej bolesti. Vstane, dojde k múru cez v ktorom ožila nádej, priloží ruku a múr sa rozpadne...pred ním sa vynorí najkrajší obraz, utopická krajinka, a Slnko, ktoré ho priam volá do jeho náruče... Človek oslobodený od svojich bremien odletí. Zistí, že len si kládol hranice, ktoré nikdy neboli...To by chcela aj namaľovať, lenže je to ťažké pre výtvarného dalo by sa povedať laika namaľovať niečo také aby s tým bol aj spokojný...ale ten príbeh hovorí o tom, že nič nie je nemožné, takže raz sa jej to snáď podarí... Takisto môže to zahĺbenie do seba predstavovať dnešné spoločnosťou zatreté oči človeka, ktorý je zbavený svojej slobody a lúč Slnka a utopická krajina tú druhú stranu, na ktorú fakt zabudol, na ozajstnú slobodu, mysle a duše. Nakreslila tri vysoké vežičky, niektoré menšie, iné väčšie, a niečo ako hrad v ktorom sídlila naša krásna modrá planéta. Na hrade neboli žiadne okná, viedol do neho len dlhý tmavý tunel, alebo inak povedané Road to Hell. Celá planéta bola v plameňoch a na jeho špičkách boli malé jednoduché postavičky, ľudia, ktorí kričali o pomoc a plakali. Na hrade bola jedna vlajka, na nej lebka s prekríženými mečmi a nejaké tie hviezdičky. Nad hradom poletoval anjelik, držiac vlajúcu zástavu Totality. Čo ešte dokreslila boli tri ohavné ksichty, ktoré sa ovíjali pri vežiach a vykrikovali „Buďte šťastní“ a „klamstvá“...A posledný bol mesiac, ktorí mal symbolizovať akú takú vieru...bola to len obyčajná kresba, nejakým zeleným perom. No, dobre, nikdy sa jej to nepodarí nakresliť tak akoby chcela. Ostala ešte sedieť a pozerala na baklažán položený na pivnej tácke Heineken, ktorá bola asi tak dvadsať centimetrov od nej, položená na chladničke, celkom ju to zaujalo sledovať túto pre ňu atypickú zeleninu. Rozhodla sa, že to tiež nakreslí, už keď nemá foťák, tak nech sa aspoň posnaží a potrénuje si svoje umelecké schopnosti. Prešiel nejaký ten čas, ruka a oči sa snažili pracovať naplno, zachytiť každučký možný detail a zachovať pritom obraz do určitej miery realistický, čo sa týka veľkostí hlavne, poloha vecí niekedy človeku ujde, lebo sa ako sa automaticky posúva, posúva sa mu tým pádom aj obraz aj tiene. Na konci bola so svojou prácou celkom spokojná... Musela sa už však ísť prezliecť, bolo už takmer 5hodín a to už sa mali vrátiť kočky. Prehraboval sa vo svojich veciach, rozmýšľala o kombinácií, ale uvedomovala si, že fakt tu nemá žiadne „pipkovské“ vecičky, nechcela si dať nič nejaké čo by odpudilo ľudí, ani nie že odpudilo, ale predsa sa jej štýl mixoval s rockom a s metalom. Tak hodila na seba červenú košeľu, čierne menčestráky, červené číny a sako. Pridala červený opasok, náhrdelník na krk a nejaké tie náramky. Ohromný pozor si dávala sa jeden, taká imitácia hrubšej striebornej reťaze popretkávanej kožou, ktorú dostala do daru a hlavne na prívesok od mamy, ktorý na nej bol pripnutý, Panna Mária, ten jej dala mama večer predtým než odišla pracovať, aby ju ochraňoval. No, predsa je to len riziko, aj keď to má vybavené cez hocikoho, pre dievča v jej veku ísť robiť čašníčku alebo spoločníčku do zahraničného veľkomesta. Nikdy nikto nemôže vedieť kde sa človek dostane, stačí keď dievčaťu zoberú doklady, mobil a peniaze a už sa ani nepohne. Môže s ňou robiť čo chcú, natáčať, predávať, však viete ako to na svete chodí. Uniknúť nemôžeš, nadrogujú ťa a je ti už potom fakt všetko jedno, najskôr to berieš ako boj o život, ale potom to už je holke asi ľahostajné... Zničí to všetko. Keby sa jej to stalo asi by sa zabila, rozmýšľala.
Ešte sa namaľovala, dala si trochu koretkoru, linky, a čiernu špirálu na zvýraznenie očí. Rozpustila si vlasy a prelakovala lakom aby vyzerali bujnejšie. Chvíľu sa ešte pozerala do zrkadla, zahľadela sa na toho človeka v odraze s hlavou jej prešlo opäť veľa myšlienok, od tých či nemá na sebe nejaké chybičky až po tie, že prečo toto všetko vlastne robí, prečo by sa mala snažiť páčiť ľudom z podniku? Ale viacmenej sa maľovala a obliekala pre vlastné uspokojenie. Nechcela sa zmachliť ako stará štetka a pipenkovské oblečko tiež nebolo pre ňu.
Sem tam jej prebehla myšlienka, že či jej niekto nevynadá za to ako vyzerá. Ľudia sú všelijaký a už sa stretla s toľkými predsudkami. Ale bola rada, že nebola „normálna“, aj keď nikdy tento pojem nechápala, že čo sa presne myslí pod normálnym, ale bolo jej to jedno, nerobila to aj tak naschvál, nechcela sa nasilu vymykať, proste robila čo sa jej páčilo, nemuselo to byť vždy to najrozumnejšie, to teda vo väčšine prípadov ani nebolo, aj teraz sa jej preháňali po hlave myšlienky a zmiešané pocity z asi večeru predtým, čo robila keď bola ešte doma...depkovala a potom išla všetko zapiť, a jasné, že to dopadlo v jej neprospech, lebo to prehnala a potom keď sa pri rozhovoroch narazilo na jej slabšie miesto nevedela to vydržať a znova zahalila sama seba do smútku a sĺz, aj keď to nechcela, no, tak vyšla z toho ako najväčšia husička...Lebo bola predtým sprostá. Ale ešte stále nevedela, čo má od toho všetkého čakať, lebo nič nebolo vyriešené. Ostalo to pootvorené ako keď nadvihneš trošku vrch škatule a necháš to len tak, nevieš čo je vo vnútri. Človek by ani niekedy nepovedal, že koľko myšlienok je schopný mozog vyprodukovať v priebehu takej krátkej chvíle. Zapla rádio, naladila stanicu, ktorá sa jej pozdávala najviac a trošku si poskákala a zaspievala aby uvoľnila napätie a odosobnila sa od reality. Potom počula trikrát zvuk zvončeka. To bola určite Andrea, lebo dievčatá tu bývajúce, mali vždy signál, že si trikrát zazvonia, od vonkajších dverí totiž nikto nemal kľúčik, dali sa otvoriť buď z bytu, alebo potom musel človek zazvoniť susedom a hrať sa na debilka, že si zabudol kľúč od domu...

Pivo, zábava a spomienky

2006-04-05T11:01:00.000+02:00

Aaah, no uz po včerajsku mam za sebou 2/3 písomnej matury (už ma čaká zajtra len nemčina), angličtina bola ok, aj keď nie som si 100% istá swojimi odpoweďami, lebo som sa riadila intuíciou. A veľmi ma potešila téma na esej - The role of television, 3pluses, 3minuses - no na to bolo tych 200slov teda málo. Aj keď neviem, že či mi uznajú moje názory, písala som aj trošku o brainwashingu a včera mi hovoril Sly, že to je protispoločenský názor, hm, a tie tam nemajú byť, ale však nevadí.

Hneď ako som opustila budovu školy a volala som kamarátovi Mathiasovi, že či neskočí na pivečko a z jedného piva sa vyvynulo celkom pekných asi 13 hodín. Zastavili sme sa aj v lokáli, kde neskôr prišli aj Shany (Shima),Sly a Marylis, tak sme celkom dobre podebatovali, prezmenu aj o škole:) Mathias nedokázal pochopiť, že sme boli ochmelení už asi o 3tej poobede. Je to haluz sledovať seba aj ľudí okolo keď sa s etanolom v žilách prechádzaš po rušných uliciach Bratislavy, vidieť tváre šťastné,unavené,unudené,stovky očí a mozgov a všetci vo vlastnom svete,všetci triezvi a ty sa len usmievaš:)

Ale bolo super,opustili sme lokál fakt asi okolo 4tej a potom pokračovalo chmelenie až do 12tej. Medzitým sme čas využivali diskusiami, zložitými a jednoduchými, počúvaním hudbičky, rozžhavovaním uhlíkov vodnej fajky, sem tam sa prehnal aj zelený dym a naše žalúdky navštívil pán Becher. Zistila som dokonca aj nejaké veci, čo sa dotýkali mojej minulosti. A je to sranda, keď stretneš niekoho, kto ťa poznal ako ešte malé dieťa (tým nechcem povedať, že teraz som úplne vyzretá, to určite nie) a rozoberať s ním veci, ktoré si vnímala úplne inak a koľko toho ti uniklo a pozrieť sa na to terajšími očami.

Pokus o myšlienky

2006-04-03T19:04:00.000+02:00

Síce mám pocit, že možno aj trochu opakujem, toho sa asi pri písaní tohto blogu nezbavím, kedže kamarát SlyBoots si pred nedávnom spravil takisto čisto slovenský "diary" blog. Ale no tak nie je to zlá myšlienka... to musím uznať.

Fuuu, dnešok bol veľmi zaujímavý, keďže sa písala prvá časť našej tohtoročnej maturitnej skúšky, čiže sloh na jednú zo 4tém. Momentálne sa cítim z toho vcelku aj unavená a mám mierne vyždímaný mozoček. Ale tak nebolo to až také strašné ako sa o tom hovorilo (dúfam, že nič nebude). Ako na jednej strane je maturita predstavovaná ako jedna veľká hrozba, wow, prvý oficiálny krok do života, a začne sa ti hlavou vŕtať otázka, že čo keď to nespravím? keď si predstavíš tie kvantá papierov, čo by si si mal(a) osvojiť ako svoje vedomosti a ty vpodstate stále preto nič ešte nerobíš...Ale tak na druhej strane ja hovorím, že stačí aby človek vedel čo tá téma obsahuje, (zase tak nemožno si vymýšlať úplné hovadiny) a stačí mať nejaké to logické myslenie a už sa len nejako tá maturita zadarí. A aj tak je tu ešte vždy heslo "aj sprostejší zmaturovali"... no ale to jedno, to napíšem až keď to budem mať za sebou, teraz to ešte pre mňa môže ostať diskutabilné a vpodstate sa radšej ani nad tým netreba zamýšlať. Chillout.

Ale tak vrátim sa k tým slohom, vôbec to nie je hrôzostrašné vybrať si nejakú tému a začať písať, pokiaľ má na to človek čas a chuť. Lenže tieto dimenzie bolo treba prekonať. Dostali sa k nám (ako každý rok) echá, že čo bude na 99procent, tak všetci sme s malinkou dušičkou civeli na tabuľu a videli, že žiadne olympijské hry,žiaden Štúr, žiadna vtáčia chrípka, heh.
Ale:
1. Úvaha: Slová kníh nás vzrušia, ale dôležité je,aby nás zmenili. (Konfucius)
2. Rozprávanie: Čo skrýva lavica (?)
3. Charakteristika: My sme my - naša generation, poprípade trieda.
4. Disk. prísp. : Bez rodiny je človek ako stratený vo vesmíre (?)
*(?) na to som sa nesústredila, presné znenie si nepamätám...

No jo, ja som vybrala 1 a tak spravila aj väčšina ľudí z môjho okolia, úvaha je predsa len úvaha. No a ja už by som mala aj prestať písať lebo toto tiež začína nadobúdať nezmyselné rozmery... heh, no keď sa človek rozpíše.
Ale ukončila by som to tým,že sme nakoniec všetci zhodnotili, že sme tam napísali neskutočné drísty... To už myslím aj na dnešok stačilo a netreba sa báť, tento blog nebude len o škole...