Moja stupidná emocionalita...

Stalo sa vám niekedy, že ste šli niekde von s hlavou ponorenou v oblaku depresie z nevyriešeného problému alebo situácie a v tej večer niekto pichol presne do vášho "bolestivého miesta" a vy ste sa zrútili ako domček z karát?

No, takto som prežila som tak pár večerov a aj ten včerajší. Sedela som v podniku a asi dve hodiny čumela do prázdna a kôpka vreckoviek pri mne sa zvyšovala a aj množstvo alkoholu ktorý som do seba hádzala (aj na môj žalúdok, ktorý odmieta tvrdô).

V čom je problém? No,ako vždy, v láske. Mám vzťah s jedným skvelým človekom, ktorý je milý, úprimný a fakt dobrý človek, aký sa teraz v tejto dobe málokedy nájde. Miluje ma a jediné, čo chce odo mňa (oprávnene), je aby... som aj ja prejavila trošku citu a náklonnosti. No, a to je to, že je to úprimne nedokážem... Je to to najhoršie, čo môže byť. Mám pocit, že vo mne neexistuje láska pre neho. Som z toho úplne zmätená. Všetky začiatky bývajú krásne, cítila som sa ako v siedmom nebi a teraz sa cítim ako tá čo sklamala pred bránami pekiel.

Môže za to niekto? Už keď niekto, tak potom ja. Možno som tú lásku vo mne nejakými zbytočnými a prehnanými analýzami zabila. Je mi strašne ľúto, že aj keď si toho človeka vážim, mám ho rada, ale nie natoľko aby to fungovalo naďalej asi... Bože môj, nezaslúži si to, aby mu taký zmätený človek ako ja ublížil. Cítim sa ako posledná špina! Radšej by som prijala utrpenie ja...


Ako som to riešila? Prišiel za mnou s tým, že čo sa deje a ja som mu nedokázala nič povedať, len mi hlava klesla medzi pokropené dlane. Myslí si, že sklamal on a písal mi, že má doma ešte štyri ostré náboje. Dúfam, že...to nespravil a nespraví. Musím si to čo najskôr v hlave premyslieť a ísť mu porozprávať môj príbeh. Je mi to tak nehorázne ľúto. Týmto mojím správaním som mu spôsobila ešte viac bolesti... :(