Násilie, zbrane, boj, smrť a plač...

Tieto asociácie by som zhrnula do jedného konkrétneho pojmu - vojna. Aj keď nemôžem o nej hovoriť, ako ten kto ju videl a prežil, myslím si, že je to vec, ktorá sa absolútne vymyká chápaniu. Teda aspoň u mňa. Keď sa prechádzam deň čo deň po uliciach a vidím starých ľudí, niekedy ma napadne, že oni prežili vojnu,min 5-6rokov vojny. 2O.storočie bolo v tomto pekným prínosom do (zbytočného) krviprelievania v dejinách. Ako len je odsudzovaná druhá svetová a tak, lenže akokeby sa teraz niečo zmenilo! Zamozrejme býva za tým "humánny" čin. Dneska som si pozerala niečo o vojne vo Vietname, ako Amerika udatne bojovala proti komunizmu, keď sa Vietnam rozdelil na dve časti(severný - komunistický a južný - demokracia), vojna začala 1963 a trvala 10rokov, Amerika síce vtedy strašne trpela, Kennedy (ktorý inak nesúhlasil s touto vojnou) bol zastrelený . Zomrelo 2,5mil ľudí. Vojaci, civilisti. Tí, krorí to mali všetko na svedomí len prehovárali k občanom a hovorili o správnosti tohoktorého činu. Zaujímavé, že Amerika mala inak v oblasti Zadnej Indie svoje ópiové plantáže, či čo to. Ďalej, Amerika bojuje proti terorizmu,tak napr. Irak. Vojaci v tankoch prechádzali dediny a strelali civilistov aby ich nemohli ohroziť, pud sebazáchovy, normálne, každý môže byť terorista (Farenheit 9/11). Hnusný to bol deň, kedy človek prvýkrát zabil človeka. Vojna je však z akéhokoľvek hľadiska (okrem finančného) absurdná. Inak aj šimpanzy údajne medzi sebou vedú vojny. Vojna - záhuba civilistov, koryto elity, psychická nevyspelosť, túžba po moci, bohužial nič sa nedá robiť. Toto je len môj subjektívny názor, vojnu som neprežila, úcta tým, čo ju dodnes nosia v spomienkach.

Pár pekných fotiek z Vietnamu...






ako spomienky na tých, čo prežili peklo a obetovali svoje životy...